Začiatok školského roka je pre rodičov veľmi úzko spojený s viacerými výdavkami pričom nejde iba o výdavky súvisiace s nákupom školských pomôcok, či zabezpečením stravného v školských alebo predškolských zariadeniach, úhradou poplatkov za školské a/alebo mimoškolské aktivity, ale tiež aj o výdavky v podobe vreckového pre deti.

JUDr. Sylvia Ďatelinková z Inštitútu alternatívneho riešenia sporov Slovenskej bankovej asociácie v tomto smere uvádza, Aby sa výchovný charakter poskytovania vreckového neminul svojim účinkom, je potrebné dodržiavať základné pravidlá. V prvom rade je nevyhnutné nastaviť si interval poskytovania vreckového, kde je nesmierne dôležitá jeho pravidelnosť. Vopred by mali byť tiež jasné pravidlá na čo dieťa môže alebo nemôže vreckové minúť. Samotná výška vreckového by mala zohľadňovať nielen vek dieťaťa ale najmä možnosti rodinného rozpočtu. Pri stanovení jeho výšky je dôležitá aj funkcia, ktorú má vreckové plniť. Ak by sme to rozmenili na drobné, tak v inej výške bude poskytované vreckové dieťaťu v prípade, kedy rodič znáša všetky náklady za dieťa, pričom vreckové slúži iba pre potreby dieťaťa. V inej výške bude nastavené vreckové u dieťaťa, ktoré sa má z neho spolupodieľať na úhrade nákladov napríklad za cestovné. Rovnako je tiež nevyhnutné, vymedziť si pravidlá obmedzenia alebo prípadného zníženia vreckového, a to tak, aby dieťa vopred vedelo v ktorých prípadoch môže dôjsť napríklad k jeho zníženiu, na aký čas a v akej výške. Dôležitú úlohu v tomto smere zohráva rodič, ktorý by nemal poľaviť z dohodnutých pravidiel poskytovania vreckového s cieľom naučiť dieťa správne hospodáriť, ale aj dodržiavať stanovené pravidlá a prijať zodpovednosť za ich porušenie.“

Dieťa by si malo uvedomovať podstatu poskytovania vreckového. Vhodným nástrojom je rozprávanie sa s dieťaťom o hodnote peňazí a ako s nimi narábať.

S budovaním vzťahu dieťaťa k peniazom je potrebné začať už odmalička. Dieťaťu to možno vysvetliť na úplne bežných situáciách. Jednoduchým príkladom je napríklad nákup potravín. Rodič by mal dieťaťu vysvetliť, že nákup je dôležité plánovať vopred, a to s ohľadom na výšku rodinného rozpočtu, ktorý nie je možné prekročiť. Že v obchode je potrebné porovnávať ceny tovaru a vybrať si ten tovar, ktorý je cenovo dostupnejší a ktorý sa zmestí do nastavené rodinného rozpočtu. Je nevyhnuté viesť dieťa k  správnemu hospodáreniu už odmalička pretože dieťa si pretavuje naučené vzorce správania zo svojho detstva do dospelosti. Takýmto spôsobom je možné dieťaťu vštepiť základy finančnej gramotnosti, z ktorých bude čerpať aj v dospelosti.“ objasňuje Ďatelinková.

Pokiaľ dieťa túži po niečom finančne náročnejšom, je vhodné motivovať ho k tomu, aby si postupne na želanú vec odkladalo peňažné prostriedky, prípadne sa s ním dohodnúť na spolufinancovaní takejto veci. Ide o to, aby dieťa pochopilo, že ak je niečo nad rámec jeho možností, nemôže to mať hneď, ale môže si na danú vec postupne našetriť. S. Ďatelinková zastáva názor, že „Pravidelným odkladaním finančných prostriedkov za účelom nákupu vysnívanej veci bude dieťa nielen motivované k sporeniu, ale sa aj naučí efektívnemu hospodáreniu.“ 

Ďatelinková v tejto súvislosti dodáva, že Niekedy aj samotní rodičia nesprávne chápu podstatu poskytovania vreckového, ktoré nemožno v žiadnom prípade vnímať ako akúsi materiálnu náplasť za čas nestrávený s dieťaťom či vynahradenie iných materiálnych potrieb dieťaťa touto formou. Je potrebné si uvedomiť, že len správne komunikované vreckové s jasne zadefinovanými pravidlami môže byť účinným a praktickým nástrojom ako naučiť deti finančnej gramotnosti.

Čo sa týka výšky, intervalu či spôsobu poskytovania vreckového, to sa líši v závislosti od vekovej kategórie dieťaťa.

Deťom vo veku od 6 rokov do 10 rokov je vhodné poskytovať vreckové v pravidelnom týždennom intervale v hodnote 3 až 5 EUR. Pre deti v tomto veku je oveľa jednoduchšie naučiť sa správne hospodáriť s peniazmi, ak im je vreckové poskytované na týždennej báze. Tu je zároveň podstatná aj úloha rodiča, ktorý by mal pri tejto vekovej kategórii dôsledne monitorovať na čo dieťa vreckové využíva a usmerňovať ho, či už vo vzťahu k plánovaniu výdavkov ako aj k úspore peňažných prostriedkov. Podstatné je, aby si dieťa navyklo na režim poskytovania vreckového, ako aj jeho pravidlá a osvojilo si základy správneho hospodárenia.“ dopĺňa Ďatelinková.

V rámci vekovej hranice 11 až 15 rokov odborníčka odporúča vreckové 10 až 15 EUR týždenne.  Ďatelinková ďalej radí: „Zriadiť deťom bankový účet a k nemu platobnú kartu. Veľkou výhodou je, že rodič poukazuje peniaze priamo na účet dieťaťa, ktoré sa učí zaobchádzať s platobnou kartou, pričom tu odpadá riziko zo straty, či krádeže hotovosti. Rodič má navyše nepretržitý prehľad o tom, na čo dieťa vreckové využíva a ako hospodári. Deťom v tejto vekovej kategórii je nevyhnutné začať vštepovať zásady efektívneho hospodárenia s peniazmi a najmä dôležitosť tvorby finančnej rezervy v odporúčanej výške 10% z týždenného vreckového.“

Pri deťoch v stredoškolskom veku je interval poskytovania vreckového odlišný. Vreckové je zvyčajne poskytované na mesačnej báze, pričom suma sa odvíja od výšky rodinného rozpočtu avšak spravidla sa pohybuje v sume od 30 do 50 EUR. „Bankový účet je pre dieťa v tomto veku už nevyhnutnosťou, môže mu slúžiť napríklad pre účely poukázania výplaty z brigádnej činnosti, či ako bezpečný platobný prostriedok pri pobyte v zahraničí alebo na školskom výlete. Platobná karta sa pre dieťa stáva aktívnym platobným prostriedkom, a preto je nevyhnutné, aby rodič poučil dieťa o základných zásadách bezpečného používania platobnej karty a následkoch ich porušenia. Najmä je potrebné dieťaťu ozrejmiť, že PIN kód sa nemá nikomu oznamovať, nikam zapisovať, ani ukladať, že platobná karta sa neposkytuje do dispozície tretím osobám a že pri výbere hotovosti z bankomatu je potrebné zadávať PIN kód tak, aby nebola odpozorovateľná zadaná číselná kombinácia.“ uzatvára Ďatelinková.